utorok 23. júna 2009

dozoroval som montáž dverí...

Deň za dňom si podávajú nočné kľučky. Každý ďaľší nám prichádza pogratulovať k úspešnej kvitancií viery v pokojný podvečer z jeho neúspešného predchodcu a bije sa do pŕs, že on...on to už dokáže čoskoro naplánovať. On, deň z rovnakej školy teoretických budiškničemov. A nám, dôverčivým bláznom svetlejších zajtrajškov ostáva jediné. Vymeniť žiarovku. Najlepšie zajtra.

Je tu však jeden zádrheľ. Výstúpenie z tieňa virtuálu stelesnilo moju dokonalú vznešenosť, známu aj z internetových obrazoviek, do tak trochu skreslenej podoby prirodzenej človečiny, ktorá sem tam postráda nejakú tú em časticu. Výsledok nečakanej deformácie sa v mojom prípade prejavuje nedostatkom zručností  v situáciach, kedy si treba potykať s boschkou, stihlou, makitou či inou hatlaninou, o ktorých mužský svet vraj tiež je. Na podobné múdrosti tu vždy existoval otec, ktorý...aha áno, vlastne aj minulý týždeň si u nás zamiesil na víkendovú murárčinu, maliarčinu. Muž činu. V snahe dokázať svojej zatiaľ slečne, že nie som až také mláďa, som sa teda vzmužil a činil aj ja. Do vlastných rúk som zobral obstaranie bezpečnostných vrát, bo som nesvoj, že by ma jej mohli dakedy ukradnúť či napadnúť. Vybavené, zaplatená záloha.

-Dojdete?-

-Dojdeme.-

Došli. Dva dni tu montovali, mudrovali a prach vírili. Dva dni som tu trčal a snažil sa dozerať a múdro prikyvovať, keď skĺzli na chodníčky totých tajných múdrych mužských talkov. Po dvoch dňoch som bol taký rád, že sú tatam, že som si sprvoti ani neuvedomil, čo mi to tí tajtrlíci vlastne namontovali. Tak za prvé, máme zvonku kľučku, čím sa z hľadiska bezpečnostných prvkov petržalských panelákov môže popýšiť málokto. Tak za druhé, nemáme kukátko, čím sme znemožnili nahliadnuť do vnútra nášho bytu prípadným, veľmi škuľavým nebezpečenstvám. A za tretie, nová zárubňa je osadená nakrivo, takže cez ultramega izolačné tesnenie si pod dozorom nenápadnej svetelnej škáry veselo tóni falošný vetor. Nehovoriac od rozdrúzganej dlažby v oblasti prahu, ktorá však už vďaka ďaľšiemu fasa kontaktu z mužského sveta stihla aspoň spoznať odtieňovo príbuzenskú partu. Ale aby som nekrivdil furt len, tak musím uznať, že samotnú existenciu dverí hodnotí ako pozitívnu ba až esteticky prevyšujúcu pôvodnú verziu, neuveriteľné množstvo 4 exemplárov reprezentatívnej vzorky, ktorej celkový počet si pre vlastnú hrdosť, neželajú dvere zverejňovať.

Ponaučenie pre tiežzručných - dočkaj času na podobné hrdinstvá, a keď nedočkáš, tak si ich nenechávaj v plnej verzií pre ženu. Jedine, že máš takú, ako ja, hoci takú teda milý môj isto nemáš. Tá moja ma ľúbi aj napriek tomu, že po podobných hrdinstvách sa teraz namiesto na raz, zamykáme až na dvakrát. A ktovie kedy sa to podarí zreklamovať O:)   

1 komentár: