pondelok 3. augusta 2009

vyhodnotenie mesiaca...

Júlové dusno odovzdalo štafetu tomu augustovému a v našej malej zašivárni nastal čas štatistík. Nič nie je v lete vzrušujúcejšie ako nekonečné tabuľky s bilanciou mesačných štrukturálnych výkonov. Vlastne je....výkony kvartálne. Ono je to síce rovnako vzrušujúce aj po iné mesiace, ale moja pozícia večného frfľoša sa rozhodla posťažovať sa práve dnes, pretože práve dnes mám za úlohu opäť raz rozvinúť svoj vysokoškolský titul vo famóznom svete powerpointu a naservírovať svojmu úchylnému šéfovi pravidelnú dávku corporate design slidov. A tak rátam, porovnávam, triedim a škrtám, aby aspoň jeden večer v mesiaci pán manažér vedel, ako sa jeho ľuďom vodí. Muži sú odjakživa súťaživí a veľmi citliví pri pripustení existencie od nich lepších jedincov a preto môžem smelo, už pri priebežných stavoch, s určitosťou povedať, že tento večer si šéfko určite užije. Aspoň ho na chvíľu vytrhnem zo stereotypu romantického rande s neodolateľnou youtube. Konieckoncov byť úspešným mladým mužom riadiacim vlastnoručne vychovaných (aktuálne) 35 ľudí a mesiac čo mesiac sledovať, napriek masívnemu náborovému snaženiu, stagnáciu až pokles produkcie, nie je vôbec lichotivá vizitka. Kríza, nekríza.

Manažéri zvyknú v takto frustrujúcich situáciach potom lipnúť na číslach dovtedy, kým napriek neodškriepiteľnému snaženiu pripustia, že v tom štatistickom matrixe predsalen neobjavili svojho Nea a na zajtrajšom vyhodnotení výsledkov opäť raz dajú všetkým pocítiť svoju nespokojnosť napríklad aj nezaobstaraním občerstvenia, direktívnym poverením umyť firemné toalety, či vyzametať fajčiarsky kútik. Podobné kruté a manipulatívne metódy, ktoré majú za cieľ ľuďom masírovať svedomia, sú jednou z príčin, prečo sa na týchto jatkách odmietam zúčastňovať. Okrem spomenutého, je to nenormálna nuda....bez arašidov. Minulý mesiac som dostal pokyn spestriť toto divadielko vypísaním ďaľšej, pre veľký úspech ostatných, štatistiky. Tipujem, že impulz prišiel po škandalóznom odhalení pravej identity pojmu transparentnosť. A tak namiesto slidov o tom, kde všade máme v Bratislave reklamné transparenty som dával dokopy zoznam najbonitnejších zmlúv, aby teda bolo jasné, že netrieskame obrovské poistky len tak kde komu. Dojemné. Zúfalé časy však plodia zúfalé činy a keďže mesiac nebol bohvieaký, robilo sa kadejako. Výsledkom protikrízových opatrení je odstránenie transparentných slidov z mojej prezentácie. Veď zas....netreba to predsa s tými cudzími slovami preháňať.

piatok 31. júla 2009

Z poza steny...

Sedím za posuvnou stenou, za ktorou prebieha klientské stretnutie. Uchaté ucho tliacha do éteru najmarketingovatejšie bludy, aké ešte dokáže človek priemerný vstrebať. A človek priemerný na druhej strane posuvnej steny len vstrebáva a vstrebáva. Hryziem si do pery a preklínam zvukoizolačné schopnosti prašivej drevotriesky. Nikdy ma v tejto práci neprestane fascinovať účelová bezcharakternosť ľudí, schopných bez náznaku žmurknutia svedomia doslova odrbávať ľudí. Verím tomu, že ešte také ucho, dobre vykŕmené v päť hviezdičkovom hoteli na úvodnom seminári a priamo vypluté z ptvotného výplachu mozgu témami typu "better than simply the best", môže mať pocit neovládateľnej eufórie zo svojho doteraz neobjaveného ega a tak hyperbolizuje kadečo. Zároveň ale žasnem, čo je to za debila, keď si ani nie je schopný overiť aspoň minimum z tých kalerábov, ktoré mu obleky od Armaniho počas víkendového wellness natlačili do lebene. Povedzme, že je to vážne čerstvé a študujúce ucho (alebo ani nie, vzdelanie vôbec nie je podmienkou), ktoré predtým zbieralo poháre v McDonalde alebo roznášalo letáky v Kopčanoch a ešte stále sa nespamätalo z nadšenia, že práve na základe tejto kvalifikácie si ho tí milí hoši v oblekoch vybrali v oných, náročných troch kolách výberových pohovorov. Takové to ucho sa chopí šance všetkými desiatimi a dokáže bez problémov tliachať bludy, ktoré tliachajú hlavní tliachači, lebo veď predsa hlavní tliachači majú lóve, ktoré si ťažko zarobili. Zarobili tliachaninou, ale to ucho ešte nevie.
Za posuvnou stenou začína klientovi nenápadne blikať kontrolka vstrebávania. Ucho to prepísklo. Pretliachalo sa do slepej uličky a keďže grafikon úniku z podobných situácií bude preberaný asi až na ďaľšom školení, je jasné že nic nebude. V týchto, mojich najobľúbunejších, momentoch odposluchu diania vo vedľajšej kancelárií očakávam pud sebazáchovy. Ucho nesklamalo. Nejakým tajomným spôsobom obmedzilo svoje percepčné schopnosti odhadu situácie a nabifľovanú tliachaninu nahradilo improvizáciou. Svoju dnešnú obchodnícku eutanáziu si tak predĺžilo ešte asi o 15 minút a pak si ju vyžralo aj s dezertom. Klient odchádza s fádnym "budem o tom premýšľať a ozvem sa Vám". Nikdy sa neozve a už vôbec nikdy nedvihne uchu ani telefón. Usmievam sa na svojej strane steny. A pritom stačí tak málo. Byť férový a priamy.  

utorok 23. júna 2009

dozoroval som montáž dverí...

Deň za dňom si podávajú nočné kľučky. Každý ďaľší nám prichádza pogratulovať k úspešnej kvitancií viery v pokojný podvečer z jeho neúspešného predchodcu a bije sa do pŕs, že on...on to už dokáže čoskoro naplánovať. On, deň z rovnakej školy teoretických budiškničemov. A nám, dôverčivým bláznom svetlejších zajtrajškov ostáva jediné. Vymeniť žiarovku. Najlepšie zajtra.

Je tu však jeden zádrheľ. Výstúpenie z tieňa virtuálu stelesnilo moju dokonalú vznešenosť, známu aj z internetových obrazoviek, do tak trochu skreslenej podoby prirodzenej človečiny, ktorá sem tam postráda nejakú tú em časticu. Výsledok nečakanej deformácie sa v mojom prípade prejavuje nedostatkom zručností  v situáciach, kedy si treba potykať s boschkou, stihlou, makitou či inou hatlaninou, o ktorých mužský svet vraj tiež je. Na podobné múdrosti tu vždy existoval otec, ktorý...aha áno, vlastne aj minulý týždeň si u nás zamiesil na víkendovú murárčinu, maliarčinu. Muž činu. V snahe dokázať svojej zatiaľ slečne, že nie som až také mláďa, som sa teda vzmužil a činil aj ja. Do vlastných rúk som zobral obstaranie bezpečnostných vrát, bo som nesvoj, že by ma jej mohli dakedy ukradnúť či napadnúť. Vybavené, zaplatená záloha.

-Dojdete?-

-Dojdeme.-

Došli. Dva dni tu montovali, mudrovali a prach vírili. Dva dni som tu trčal a snažil sa dozerať a múdro prikyvovať, keď skĺzli na chodníčky totých tajných múdrych mužských talkov. Po dvoch dňoch som bol taký rád, že sú tatam, že som si sprvoti ani neuvedomil, čo mi to tí tajtrlíci vlastne namontovali. Tak za prvé, máme zvonku kľučku, čím sa z hľadiska bezpečnostných prvkov petržalských panelákov môže popýšiť málokto. Tak za druhé, nemáme kukátko, čím sme znemožnili nahliadnuť do vnútra nášho bytu prípadným, veľmi škuľavým nebezpečenstvám. A za tretie, nová zárubňa je osadená nakrivo, takže cez ultramega izolačné tesnenie si pod dozorom nenápadnej svetelnej škáry veselo tóni falošný vetor. Nehovoriac od rozdrúzganej dlažby v oblasti prahu, ktorá však už vďaka ďaľšiemu fasa kontaktu z mužského sveta stihla aspoň spoznať odtieňovo príbuzenskú partu. Ale aby som nekrivdil furt len, tak musím uznať, že samotnú existenciu dverí hodnotí ako pozitívnu ba až esteticky prevyšujúcu pôvodnú verziu, neuveriteľné množstvo 4 exemplárov reprezentatívnej vzorky, ktorej celkový počet si pre vlastnú hrdosť, neželajú dvere zverejňovať.

Ponaučenie pre tiežzručných - dočkaj času na podobné hrdinstvá, a keď nedočkáš, tak si ich nenechávaj v plnej verzií pre ženu. Jedine, že máš takú, ako ja, hoci takú teda milý môj isto nemáš. Tá moja ma ľúbi aj napriek tomu, že po podobných hrdinstvách sa teraz namiesto na raz, zamykáme až na dvakrát. A ktovie kedy sa to podarí zreklamovať O:)   

piatok 5. júna 2009

em slovník cudzích slov - bojkot

Keď váš šéf nevie rozoznať hranicu medzi pracovnou povinnosťou a bohapustým vykorisťovaním, treba mu s tým nezištne pomôcť. Dnes ráno mi zvoní mobil, že kde akože ráčim byť. No kde by som asi ráčil? Veď sa ešte o slovo nestihol prihlásiť ani len budík. No dobre, minimálne nie tak, aby som ho len vhodne nezakomponoval do neskončeného sna, ale aj tak. No a už sa mi tam chce zakomponovať aj šéf? Bez ranného očistca mechúra, očí a pľúc je moje vnímanie minimálne svojské a teda som ho nechal na displayi vyžrať missed call. Jj, drsoň som. Potom čítam mail a teda reku milý môj, tebe už musí z toľkého nedostatku ženskej spoločnosti asi naozaj chýbať zdravá strava. No a keďže som hrdý muž, rozhodol som sa takého správanie voči môjmu egu bojkotovať. Ako správny bojko som vzniknutý problém zle splnenej úlohy predošlého dňa vyriešil dnešným nenastúpením na pracovisko. Proste bojkot. Nech si nemyslí.